Kanoistika je druh vodného športu, pri ktorom športovci využívajú loď a pádlo. Častokrát sa stretávame s názorom, že výraz pádlo je čechizmus a je to totožný predmet s veslom, čo však nie je pravda. Základný rozdiel medzi pádlom a veslom je v spôsobe jeho uchopenia. Zatiaľ čo veslo je pevne pripevnené k lodi, pádlo je voľné a kanoista ho drží iba v rukách. Okrem toho kanoisti spravidla sedia alebo kľačia v lodi v smere jazdy, zatiaľ čo veslári sedia obrátene a pri jazde cúvajú. Vďaka týmto charakteristikám je tak možné, jednoducho rozpoznať kanoistiku od veslovania. Kanoistika má zároveň niekoľko odnoží. V Kanoistickom klube TTS Trenčín sa venujeme rýchlostnej kanoistike, kedy pretekári súťažia na hladkej vode, jazere, miernej rieke a pod. Divoké rieky sú naopak doménou vodného slalomu. Medzi nimi je možné umiestniť kanoistický zjazd. Na mori môžete pre zmenu stretnúť morské kajaky, outrigerry, či paddleboardy, fantázií sa v dnešnej dobe medze nekladú. Štatútom olympijského športu sa však môže pýšiť iba vodný slalom a práve rýchlostná kanoistika.

Fotografia: Viktor Lukačka & Profimedia
V rýchlostnej kanoistike súťažia športovci v dvoch disciplínach, kajak a kanoe. Historicky tieto disciplíny pochádzajú z rôznych zemepisných lokácií. Kajak sa do sveta rozšíril od eskimákov, ktorí kajaky využívali pre presunu po vode i k lovu. Kanoe naopak ako prvý využívali severoamerický indiáni, odtiaľto pochádza potom aj pomenovanie kanadské kanoe. Počet jazdcov v lodi je ľubovoľný, pri oficiálnych súťažiach v rýchlostnej kanoistike sa však využívajú jedno, dvoj a štvormiestne lode. Podľa disciplíny a počtu jazdcov v lodi, sa jednotlivé kategórie označujú kombináciou písmen a čísel (K1, K2, K4, C1, C2, C4). „K“ pre kajak (podľa anglického kayak) a „C“ pre kanoe (podľa anglického canoe). V súčasnosti súťažia vo všetkých kategóriách muži i ženy, v prípade posádok sa stále častejšie využívajú aj zmiešané posádky. V minulosti ženy súťažili len na kajakoch. Základným rozdielom medzi kajakom a kanoe je pádlo a posed v lodi. Zatiaľ čo kajakári sedia a pádlujú na oboch stranách, kanoisti v lodi kľačia a pádlujú iba na jednej strane. Turistické kanoe pre rekreačné účely je často prispôsobené k sedeniu, čo je pre jazdcov pohodlnejšie. Rozdielom je aj to, že kajakári tiež ovládajú loď pomocou kormidla, zatiaľ čo kanoisti k ovládaniu lode využívajú iba pádlo.

Fotografia: Encyclopaedia Britannica, Inc.
Prvým zdokumentovaným vyznávačom vodných športov na území Čiech a Slovenska bol rytier Ján Zachar z Pašiněvsi. Ten si priviezol eskimácky kajak zo svojich ciest v Škandinávií, na prelome 15. a 16. storočia. Kajak používal na rôzne účely ako výlety po vodných tokoch, rybolov, alebo pomocou kajaku pomáhal pri prevoze a prekonávaní toku iným. Túto nevšednú záľubu si nechal od českého kráľa umiestniť aj do erbu, ktorý dodnes zdobí napríklad priečelie kostola v obci Páleč na Kladensku. Od tejto doby sa vodné športy a využívanie kajakov a kanoe šírilo aj v našich zemepisných šírkach.

Fotografia: Národní knihovna České republiky
Že sa kanoistika na Slovensku dobre zapísala do povedomia našincov je vidieť, keď niekto spomenie slovo „kanoistika“, najmä v čase konania olympijských hier, každý začneme myslieť na tie najvyššie méty. Či už máme na mysli vodný slalom a prekonávanie brán v rozbúrených vodách vodného kanála, alebo rýchlostnú kanoistiku a ladne kĺzajúce sa lode po hladine jazera, kanoistika je jednoznačne našim najúspešnejším športom. Popasovať sa o medailu z olympijských hier, či majstrovstiev sveta, je však už len čerešnička na torte v kariére každého športovca a kanoistu. Celý príbeh tých viac, aj menej, úspešných pretekárov však začína v niektorom z kanoistických klubov. Ten najstarší z nich na Slovensku sídli priamo pod hradom v Trenčíne, kde sa vodným športom a najmä rýchlostnej kanoistike, venujú členovia Kanoistického klubu trenčianskeho telovýchovného spolku (KK TTS) už viac ako 100 rokov.

Fotografia: Kanoistický klub TTS Trenčín
13. marca roku 1923 bol založený Vodácky krúžok pri KČST (Klub Československých turistov) v Trenčíne, čo bol pôvodný názov pre KK TTS. Jeho prvým a dlhoročným predsedom sa stal R. Úlehla, ktorý založenie tohto krúžku aj sám navrhol. Ďalšími významnými členmi z prvých rokov existencie klubu boli aj páni R. Pobežal a J. Halaša, stolársky majster Žaba, ktorý vyrábal drevené lode. Svoj domov našli vodáci v drevenej plavárni KČST, na ľavom brehu rieky Váh, na mieste kde stojí aj dnešná budova lodenice. Svoje sídlo našli nadšenci vodných športov vo vtedajšej drevenej plavárni pri železničnom moste v Trenčíne. Okrem rýchlostných kanoistov ste tu mohli stretnúť aj veslárov, vodných slalomárov, zjazdárov, či vodných turistov. Už dva roky po založení klubu jeho členovia zorganizovali prvé kanoistické preteky na území Slovenska, na trati Trenčín – Piešťany. A v roku 1939 aj prvé kanoistické Majstrovstvá Slovenska, tentokrát na trati Nemšová – Trenčín. Okrem športových a zábavných činností pomáhali členovia napríklad aj pri prevážaní medzi brehmi Váhu, v blízkosti Skalky nad Váhom. V priebehu času sa klub niekoľkokrát premenoval, z rôznych spoločenských, kultúrnych či politických dôvodov. Či už to však bol spomínaný Vodácky krúžok, Merina, Spartak, Telovýchovná Jednota, či napokon Kanoistický klub TTS Trenčín, ľudia a ich nadšenie pre vodné športy ostávali lodenici verní. Aj preto je možné zúčastniť sa tréningov či pretekov v rýchlostnej kanoistike v Trenčíne, na rieke Váh, aj dnes.

Fotografia: Kanoistický klub TTS Trenčín
V roku 2023 teda Kanoistický klub TTS Trenčín oslávil jubilejných sto rokov, čo je príležitosť hodná poriadnej oslavy. Od počiatku až po súčasnosť pôsobili priamo v klube, alebo popri ňom, okrem kanoistov aj iné vodné športy, čo vnuklo myšlienku usporiadať oslavu formou Festivalu vodných športov, ktorý sa uskutočnil 19. augusta 2023. Hlavnou postavou bola samozrejme rýchlostná kanoistika, pričom návštevníci mohli vidieť ukážky súťažných jázd na kajakoch a kanoe, ukážky historických aj moderných lodí a vybavenia, dobové fotografie, trofeje a spomienkové predmety, skúsiť si mohli na vlastnej koži jazdu na rôznych lodiach, či suchý tréning na trenažéri. Zaujímavý program ešte doplnili svojimi ukážkami a vybavením hostia z od dračích lodí, veslovania, stand up paddleboardu, rodeo kajakov, raftov, vodného slalomu, potápania, vodnej záchrany, či najnovší zjav na hladine Váhu pump foil a mnohí ďalší. Všetci menovaní prišli návštevníkom i sami sebe predstaviť svoje odvetvie a obohatiť i tak už bohatý program. Svojou účasťou zároveň potvrdili že vodáci sú jedna veľká rodina, bez ohľadu na druh plavidla vzdali tak česť najstaršiemu vodáckemu klubu na Slovensku. Ako to vyzeralo v inkriminovanú augustovú sobou v Trenčíne na brehu rieky Váh si však najlepšie predstavíte prostredníctvom Magazínu kanoistiky z dielne RTVS a Slovenskej kanoistiky, ktorý jeden z dielov venoval práve tomuto podujatiu.
Sto rokov histórie radí Kanoistický klub TTS Trenčín k najstarším športovým oddielom v Trenčíne. Toto číslo však mohlo byť ešte väčšie. Prvý vodácky klub v Trenčíne bol založený už okolo roku 1880 pod názvom Regatta, ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Presný dátum jeho založenia sa bohužiaľ nedochoval, najstarší známy záznam je tak z roku 1885, kedy prebiehala oprava už prevádzkovanej plávajúcej lodenice patriacej práve krúžku Regatta. Išlo zrejme o vôbec prvý športový oddiel v Trenčíne, keďže je známe že k pôvodným vodným športom sa postupne pridávali aj iné ako turistika, plávanie, či atletika. V roku 1895 sa preto krúžok Regatta premenoval na Trencséni sport-kör (maď. „Trenčiansky športový krúžok“) a v 1904 na Trencsényi torna egyesület (maď. „Trenčiansky telovýchovný spolok“), čo bolo zrejme inšpiráciou aj pre dnešný názov. Tento klub však neprežil prvú svetovú vojnu. Jedným dôvodom bolo že ľudia počas prvej svetovej vojny mali iné starosti a prestali sa venovať športom, plávajúca lodenica bola zničená taktiež zničená, no a maďarské korene klubu taktiež neboli žiaduce po odtrhnutí sa od monarchie.

Fotografia: Kanoistický klub TTS Trenčín
Od svojich začiatkov sa Kanoistický klub TTS Trenčín zameriava najmä na športovú prípravu mládeže a juniorov. Starší a úspešní pretekári si neskôr hľadajú angažmán v niektorom z profesionálnych centier ako je Dukla, alebo ŠCP (športové centrum polície). Spomedzi úspešných odchovancov môžeme spomenúť napríklad Juraja Liptáka a Martina Chorváta, ktorí si v roku 2002 vypádlovali tituly majstrov sveta v kategórií K4 na 200 m, v španielskej Seville. Obaja menovaní začínali svoje kanoistické kariéry práve v KK TTS. Nestorom trenčianskych kanoistov sa stal zase Emil Barényi, ktorý brázdil vody Váhu už v tridsiatych rokoch minulého storočia, ale vidieť ho pádlovať ste mohli ešte aj na začiatku 21. storočia. Jeho mottom bolo: „vodák zaneprázdnený pádlovaním, nemá čas premýšľať nad starnutím“.

Fotografia: Kanoistický klub TTS Trenčín
V súčasnosti zase robia skvelé meno trenčianskej kanoistike napríklad reprezentanti Slovenska Milan Dörner a Dagmar Čulenová. V uplynulom roku sa ukázalo, že aj poctivá práca s mládežou stále prináša svoje ovocie. 24 členná výprava pretekárov TTS priviezla až 31 medailí z Majstrovstiev Slovenska. Tie najcennejšie zlaté a tituly majstrov Slovenska si pritom vybojovali Filip Jambor, Natália Plšková a Dagmar Čulenová. Vďaka úspešnému domácemu šampionátu si tak mladý Trenčania vybojovali hneď niekoľko miesteniek do juniorskej a mládežníckej reprezentácie. Na medzinárodnom poly sa okrem spomenutých pretekárov darilo aj Jozefovi Múkovi, ktorý obsadil 8. miesto na podujatí Olympijské nádeje, ktoré sú považované za obdobu Majstrovstiev sveta pre pretekárov do 17 rokov.
Fotografia: Kanoistický klub TTS Trenčín